Komunikácia. 13. komnata politikov.

Autor: Jozef Kohajda | 1.3.2016 o 6:15 | Karma článku: 1,95 | Prečítané:  223x

Politika, presne tak ako všetky ostatné oblasti nášho života, sa nezaobíde bez efektívnej komunikácie. Vieme ale naozaj efektívne komunikovať ? Rodič s dieťaťom, muž so ženou, koaličný partner s opozičným partnerom ?

Keď sa spýtame 100 ľudí, či vedia kvalitne komunikovať, väčšina vám povie, že áno. Z psychologickej poradne vieme, že partneri vyčítajú zlyhávanie komunikácie takmer vždy tomu druhému. „ Ten druhý len hovorí, hovorí a hovorí. A vôbec ma nepočúva „. Je Vám to povedomé. Áno, často to teraz vídame na TV obrazovke a počúvame v rádiu. Zrejme je to aj tým, že politici sa radi počúvajú. Efektívna komunikácia je z 50 % o počúvaní a presne z takého istého percenta o hovorení a argumentovaní. Dobrým spôsobom, ako zistiť či Váš oponent naozaj dobre zvláda komunikáciu, je poprosiť ho, aby sa pokúsil zreprodukovať napr. vašich posledných 5 minút  hovoru. A hneď viete na čom ste. S komunikáciou veľmi úzko súvisí riešenie konfliktov a kritiky. Či chceme alebo nie, musíme si priznať, že existuje aj oprávnená kritika. A čo s ňou ? Nuž, nezostáva nám nič iné, ako ju prijať. Veď ako vraví slovenské porekadlo : „ chyby nerobí iba ten, kto nič nerobí „. Niekedy jednoducho  nemáme dostatok relevantných informácií, alebo máme dáta len z jedného zdroja, iba si myslíme, že vieme. Poznáte najhoršiu vetu, ktorú môžeme použiť pri rozhodovaní  ? „ Myslel som si, že .... „.  Napokon ani pohľad na pravdu nie je často jednoznačný. Príklad. Skúsme sa pozrieť na porcelánový hrnček zo strany uška. Predstavme si, že sa nás niekto vtedy spýta, či má tento hrnček uško. Isto povieme áno. Ale čo ak sa na takýto hrnček prvý krát pozeráme z opačnej strany, zo strany, kde uško nie je a na druhú stranu nevidíme. Vtedy iba zo skúsenosti predpokladáme, že ho má, nevieme to určite, nevidíme ho. Mali by sme byť teda zhovievaví k názorom iných, aj keď si stopercentne myslíme, že .... Často si ľudia robia názor na vec len na základe pocitov, intuície či názoru iných len preto, lebo sú ich susedia, spolupracovníci, rodinní príslušníci. Nezohľadňujú ale ich skúsenosti, vzdelanie, odbornosť. Modelový príklad. Keď sa rozhodujeme či kúpiť alebo nekúpiť nejaký produkt. Povieme, musíme si to rozmyslieť a utekáme za kamarátom. Počuj, čo si o tom myslíš ? V poriadku by to bolo, ak by som chcel kúpiť napr. auto a priateľ by bol automechanik. Ak je to ale napr. vysokoškolský profesor filozofie, mali by sme zvážiť, či bude jeho názor prínosom k nášmu správnemu rozhodnutiu. Môže sa totiž ľahko stať, že to bude naopak.  V prípade politikov je pre štát bytostne dôležité, či si vedia utvárať názor len a len na základe relevantných informácií, po dôkladnom zvážení všetkých pre a proti, bez emočného balastu, ktorý často rozhodovanie sprevádza. Pevne verím, že Slovensko na takýchto politikov „ MÁ  „.

Je na nás si ich vyberať s rozvahou a chladnou hlavou. 5. marca takúto šancu máme, tak ju nepremárnime.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Real Madrid v šlágri remizoval s Barcelonou, gól strelil v úplnom závere

Otvárací gól strelil Luis Suárez, vyrovnal obranca Sergio Ramos.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.

SVET

Ako Trump za pár dní nahneval dve jadrové mocnosti

Trump sa pustil do telefonátov so svetovými lídrami.


Už ste čítali?